reklama

Medziposchodie (úvod divadelnej hry)

(Scéna s dievčaťom...potom reč : ...)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

...Bez pomoci ľudskosti...bez pričinenia oka...za hluchotyucha...usadila sa vo vlastnom presvedčení, ktoré muchy ešte nestihli vystlaťvajíčkami, dosť sa ponáhľala, dosť sa snažila, teraz už len s pokojom očakávahnilobný proces, vraví si : veď smrť patrí k životu...ani netuší, žetie slová celé jej bytie kričí, možno naposledy, lež nie tu, tu na pevnej zemi, dobre známej každému, ktosa bojí otvoriť niečomu natoľko pravdivému, až by mu to mohlo na zápästie vytetovať žeravé znamenie čudáka, ale v podkroví babičkinho domu, vrátila sa pre vdetstve zabudnuté krídla

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

...Zbytočne sa k nim náhlila, márne spomína na stratenúteóriu lietania, dokým sa nenaučí správne chodiť...Avšak učí sa, veď hodiny súvečné...Je tu ešte niekto odhodlaný?...nepočujem...hmmm myslela som si...právepreto sa neschádzame v podkroví, nevyjdeme na strechu a nezhliadneme modrastú oblohu, nedýchame čerstvývzduch a nenaťahujeme perute k životu, lež sa stretávame v kobkách

....Nienie, nebojte sa blázni, vy jediní ste v bezpečí, ak nie na strechu, aspoň na medziposchodie sa dostať dokážete....avšak vy pane, áno vy, nezdá sa vám, že väčšiesebectvo ako stáť si tvrdohlavo za svojím názorom, nemyslieť na následky, prekážky a naučiť saotvárať okná dokorán, je špiniť ruky okolosediacich hnisom z vášho slepého oka?..i keďtu pod zemou na tom luďom už beztak prestalo záležať, jediná spolupatričnosť sa ukazuje kvečeru, kým zložia svoju nevedomosť na kamenný vankúš si sťa zvieratápovyberajú háveď z vlasov...aj to skôr pre uspokojenie vlastného žalúdka...možno však raz namiesto počúvania "všadeprítomnej"beznádeje a videnia zákernych mŕtvolných očí svojich "kolegov" sanaučia otvoriť sluch pre hudbu, oči pre farby...a vtedy si môžete predstaviť kričiace dievčauväznené vo vlastnom presvedčení, to ako sa usmeje, pomaly sa postaví a so slobodnou dušouim otvorí dvere k 6. rovine....avšak čo ja viem?...tu na rozmedzí svetov...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

...A tak sa z neistoty pýtam : Koľko hlúposti musí človek nasiaknuť, aby mohol žiť dostatočne šťastne pre túto dobu? Máte na to nejakú špeciálnu váhu? Dá sa to snáď merať tak, ako sa snažíte zmerať lásku? Alebo vystihnúť jednou krabičkou, do ktorej ukladáte povahu svojich "známych"? Chcete byť šťastní? Čo je šťastie?.....Tužite po uznaní,zázemí, istote? V tom prípade vám radím, ostaňte tam dole v teple,nehýbte sa príliš, nech lepra nepresiakne až na kosť, usmejte sa na ženu vedľavás a snažte si vsugerovať, že ste ju poznali, to len tá „doba" ju nútis takou láskou pozerať na červíka vo vašich ústach...ja ale nehovorímo živote, viete o tom?...Tak to vyslovte!...Ak ste dnes prišlis otvorenou mysľou, nepustíte korene v mori zdanlivých predsudkov, čiv mojej odsúdením nasiaknutej ďalšej reči, ak len VIDÍTE a POČÚVATE tak, ako som to milým mŕtvolám radila, nuže poďteso mnou na návštevu

SkryťVypnúť reklamu
reklama

...(zaklopanie na dvere...otvorenie...hra...)

Lucia Pulmanová

Lucia Pulmanová

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu